Chcete vedieť ako začal môj príbeh? Tak dobre, ja vám to teda poviem. Narodila som sa počas tmavého sychráveho dňa, niekedy uprostred novembra. Ako to viem, to netuším, asi len z rozprávania rodičov, keďže si z dňa môjho narodenia takmer nič nepamätám. Veď ako by som aj mohla, bola som veľmi malá. Ale dobre, pokračujme ďalej. Už od útleho detstva som vraj bola milým dievčaťom, ktoré milovalo prírodu a všetko s ňou spojené. Veď som predsa nejaká elfka nie? Keď som dovŕšila 6 rokov, narodila sa mi sestrička, z čoho som mala veľkú radosť, i keď som sa dosť bála, či ma budú mať stále rodičia radi. Nestalo sa však to, čoho som sa obávala, a tak sme žili šťastne všetci traja. S dovŕšením 6 rokov prišla ešte jedna radostná správa. Začala som chodiť do školy, to bola teda veľká vec. Už od prvého ročníka som mala tú možnosť mať súkromných učiteľov, keďže som mala to šťastie patriť do druhej kasty. Bolo to šťastie, či skôr nešťastie? To neviem posúdiť, veď som ešte dieťa. Ale vráťme sa ďalej k mojej minulosti. K učiteľom som chodila naozaj veľmi rada, i keď boli na mňa prísni, nevadilo mi to. Chcela som sa učiť, a to bolo hlavné. Len čo som však jedného dňa uvidela kone, môj život sa zmenil. Od 8 rokov som začala jazdiť na koni, z čoho som mala veľkú radosť, i keď som dobre vedela, že to nie je len radosť ale i to, že sa o koňa musí niekto postarať. Po niekoľkých mesiacoch som sa začala spolu s trénerom starať o kone, na ktorých som jazdila, čo ma už tak netešilo. V tej stajni to príšerne smrdelo, no musela som to vydržať, keď som chcela jazdiť. Podľa trénera som bola veľmi nadaným dievčatkom, a tak ma začal vodiť aj na súťaže, ktoré som vyhrávala jednu za druhou. Ale to by bolo na dlho, prejdime ďalej. Keď som mala 11 rokov narodila sa mi ďalšia malá sestra, z ktorej som už takú radosť nemala. Tušila som totižto, že pri tejto už budem musieť aj pomáhať. Veď čím viac detí, tým viac povinností pre všetkých. Zo začiatku ma to bavilo, no vždy pri prvej príležitosti som skončila v stajni alebo v aréne pri koňoch, kde som sa pripravovala na ďalšiu súťaž. K jazde na koni časom pribudla i drezúra a môj milovaný voltíž, aj keď ma od neho rodičia odhovárali, nedala som sa. Už som raz taká, čo si zoberiem do hlavy, za tým si idem, i keby traktory padali. Nebojte sa, viem si však povedať aj dosť, nehrniem sa do všetkého hneď horúcou hlavou bez rozmyslu, to naozaj nie. Ale už znovu odbočujem. Vráťme sa ešte k mojim súrodencom. Takže ... mám dve mladšie sestry a jedného mladšieho brata. Ten prišiel na svet keď som mala 17, čo sa mi už vôbec nepáčilo, najmä i preto, že na rozdiel od mojich sestier neustále vrieskal, čo sa nedalo vydržať hlavne v noci, a tak sa začali rodičia čoraz viac hádať. Veď, nič dobré netrvá večne.... Ale to by už bolo nadlho. Oh, zabudla som ešte spomenúť, narodila som sa v znamení škorpióna, čo sa odrazilo na mojej povahe. Ešte by som mala niečo málo doplniť o tom, kto naozaj som. Patrím k mladým lesným elfom, a tak ako ostatní ovládam elementy, ktoré dokážem zavolať na pomoc, keď som v problémoch, do ktorých sa občas i dostávam. Svojou krásou sa z nich však viem aj dostať, no nemyslite si, že svoju krásu a vyvinutý dekolt využívam na to, aby mi všetko prešlo. To naozaj nie. Keď niečo preženiem, som pripravená niesť za to následky.